Kone sú bytosti magické, odzrkadľujú našu skutočnú dušu.

Keď sa už vyberieme do prírody, nieje to len bezcielne jazdenie po cestách. V rámci výcviku využijem rôzne prírodné prekážky. A to stromy v lese, rieky, lúky, kopce, popadané konáre, ľudí, kravy, autá, hlavné cesty, dedinky.....a rôzne iné "strašiaky"😀....aj lesné bytosti ako, srny, jelene, daniele, diviaky, líšky...táto kategória patrí medzi...

Našťastie mám možnosť brať kone von spoločne. Keďže bývame mimo hlavných ciest a väčšej obytnej zóny, nemusím sa báť že koni, čo je práve na voľno, sa niečo stane.
Tiež sa časom naučili, chodiť pekne pri mne, neničiť polia, obrábané plochy. A aj keď si akurát voľný koník kúsok odbehne, vždy sa vráti, vie že so mnou mu nič nehrozí....

Kone pre svoj stabilný psychický vývin potrebujú relax. Hlavne vonku v bezpečnom prostredí.
Veľakrát som pri nich vtedy keď oddychujú, konzumujú....sledujem ich chovanie, občas pohladím a vtedy nastáva neopísateľný pocit, v mojom vnútri, ktorý ma veľmi emočne napĺňa. Iste to mnohí, ktorý tak milujete kone ako ja, poznáte🙂

Keď som s koňmi začínala, vôbec som netušila, čo je vlastne pre nich prirodzené.

Kedysi dávno, pred mnohými rokmi, som ináč jazdiť ľudí nevidela, iba na zubadle, s anglickým sedlom, martingal, vyväzovačky...atď.
Tak som sa naučila jazdiť aj ja. Vtedy som netušila že to ide aj ináč, nenásilne, bez tlaku. Ale človek sa učí na chybách, učíme sa celý život😉. Takže to beriem tak, že všetko zlé je na niečo dobré.

Zakaždým keď sa vyberieme na vychádzku, doprajem koňom aj oddych.
Nie som zástanca toho, čo mnohí robia.... rýchlo vziať koňa z boxu, nasedlať, vybehať, alebo ojazdiť na jazdiarni, vo vyhradenom čase, a vybavené. Však není času.....NA KONE MUSÍME MAŤ STÁLE DOSTATOK ČASU, s tým treba rátať, keď si ho kupujeme.